Nemá cenu sa hádať s človekom, ktorý popiera fyzikálne fakty a základy teórie signálov. Ak raz mám sústavu o x prvkoch zapojenú kaskádne a ak ktorýkoľvek z prvkov má obmedzený kmitočtový rozsah, ostatné môžu mať rozsah aký chcú a ono cez to kupodivu prelezie iba to, čo cez ten "najslabší" prvok.
A v gitarovom reťazci je takých prvkov hafo ... už samotný snímač má obmedzenú kmitočtovú oblasť, efekty tiež ovplyvňujú prenos, v preampe sú korekcie určené na doladenie farby a tiež je to ohraničené zhora aj zdola (v opačnom prípade by skreslenie drive kanálu nepríjemne bzučalo alebo bolo uprdené a zablatené), a k tomu ešte výstupné trafo tiež potláča všetko nad povedzme 10 kHz a všetko pod 100 Hz ... a korunu tomu všetkému nasadzuje reprák, ktorý neprenesie nad 6 kHz nič moc ... a to, čo prenesie, je strašne slabé a je to maskované silným hlavným signálom.
A teraz mi dakto vysvetlite, načo mi je v systéme tvorenom prakticky samými pásmovými priepusťami so značne nelinéárnymi charakteristikami (ktorých účinky sa sčítavajú) prvok, ktorý chodí od nuly po pár sto MHz
Je jasné, že toto sú len kecy teoretika, ktorý nechápe problematiku gitarového zvuku ani zvukarinu samotnú, ináč by pochopil, že v skutočnosti vôbec nie je žiadúce, aby gitara chodila od subbasov po dlhé vlny, ba naopak, príliš široké pásmo u gitary je niečo, čo pri mixáži viacerých nástrojov VADÍ a úmyselne sa obmedzuje, aby nástroje do seba zapadli!