a jestli vyhulená lampa nemá dynamiku a koule, tak nevim, co má

Vyhulená lampa má práveže dynamiku menšiu ako nevyhulená, technicky vzaté ... problém je práve v pochopení pojmu dynamika väčšinou gitaristov, ktorí tento pojem chápu takpovediac obrátene. Dynamika je veličina udávajúca rozsah, v ktorom sa pohybujú výstupné úrovne obvodu, pri definovanom rozsahu vstupu. A práve pri prebudenom obvode (lampa, tranzistor, čokoľvek ...) je tá dynamika podstatne nižšia. Výsledkom je, že "to hraje samo", lebo aj ten najjemnejšie zahraný tón sa zosilní tak, že je výrazne počuteľný, pričom silnejšie zahrané tóny ostávajú hlasitosťou na takmer rovnakej úrovni, lebo obvod "už nevie ísť so signálom silnejšie", dosiahne svoj limit, a mení sa vlastne iba ich farba. Práve túto reakciu (gitara reaguje aj na jemné hranie, silnejším hraním sa ale mení ostrosť a prieraznosť tónov ) veľa gitaristov označuje za "dynamickú", pričom ale skutočným dôvodom tohto správania je potlačenie dynamiky. Pri obvode s naozaj vysokou dynamikou by "hladkanie strún" nebolo skoro počuť a plný úder by trhal uši
Lampa má v takomto použití výhodu, že tento proces nasadenia skreslenia je plynulý a nie skokový, tón postupne prechádza z vysokého skreslenia na menšie. U digitálu je toto správanie dané algoritmom imitujúcim túto charakteristiku, a hlavne jeho presným nastavením, stačí dať "prah skreslenia" trošku viac alebo menej a už to nie je ono. Ale dá sa to urobiť. Možno v dohľadnej dobe poskytnem ukážku, ako to viem vymlátiť aj z digitálu

.
U analógového tranzistoru sa popisované správanie takmer nedá dosiahnuť, buď je to skreslenie príliš veľké a všetko sa zlieva, alebo je príliš malé a tón "vädne, neposlúcha, neťahá, hasne". A hlavne sa to nemení plynule, ale skokom.